Predstavitelia pracovnej skupiny MŠ SR a Štátneho pedagogického ústavu predložili na pracovnom stretnutí v Častej - Píle v dňoch 5. – 6. 12. 2007 základné tézy návrhu Štátneho programu výchovy a vzdelávania pre základné školy a  gymnáziá. V predloženom návrhu sa na základných školách a v prvých dvoch ročníkoch štvorročných gymnázií podstatne menia rozsahy povinných vyučovacích hodín na úkor prírodovedných predmetov. Oveľa väčším zásahom však je, že sa v najvyšších dvoch ročníkoch gymnázií predpokladá iba 13 resp. 11 hodín povinnej výučby, kým zvyšných 20 resp. 19 hodín má predstavovať voliteľná výučba, ktorej obsah bude výlučnou záležitosťou vedenia školy. Predstavou Ministerstva školstva je, že návrh by sa mal dopracovať tak, aby sa podľa neho začalo učiť už od 1. 9. 2008.

Návrh považujeme za nepripravený a neprijateľný. Krátenie povinných hodín matematiky na ZŠ o 20% určite nespôsobí, že žiaci budú vedieť viac. Podstatné vecné nedostatky má však predovšetkým návrh učebného plánu posledných dvoch ročníkov gymnázií. Ako povinné predmety sú vybrané výlučne slovenský jazyk, telesná výchova a dva cudzie jazyky. Úplne sú vynechané matematika, informatika a všetky prírodovedné predmety. Matematika pritom predstavuje metodický základ  pre prírodné a technické vedy. Takýto asymetrický prístup k metodickým predmetom je vnútorne nekonzistentný. Pripomíname, že  matematické myslenie a informatické zručnosti predstavujú dve z ôsmich kľúčových kompetencií vzdelávania požadovaných EÚ.

Navrhovaná redukcia povinných hodín výučby matematiky a prírodovedných predmetov o viac ako 50 % voči súčasnému stavu je v rozpore s vládou deklarovanými spoločenskými požiadavkami na vedomosti a zručnosti absolventov, ktoré vyžadujú produktívne odvetvia slovenskej ekonomiky. Vo Švajčiarsku viedla takáto reforma k nedostatku kvalifikovaných odborníkov pre odvetvia s vysokou pridanou hodnotou a následnej potrebe ich dovozu zo zahraničia.

Návrh Štátneho programu výchovy a vzdelávania je v rozpore so zámermi Vlády SR vo vede a výskume, ktoré sú orientované na podporu rastu ekonomiky SR. Poznamenajme, že posledné prieskumy schopností 15 ročných detí organizované v rokoch 2003 a 2006 spoločne v krajinách OECD odhaľujú výrazné nedostatky v matematickom vzdelávaní. Podpriemerné dosiahnuté výkony signalizujú, že aj pri terajšom počte hodín u vyše 25% našich žiakov možno očakávať vážne problémy nie len pri pokračovaní v ďalšom vzdelávaní, ale aj pri uplatnení na trhu práce.

Na základe vyššie uvedeného žiadame pozastaviť unáhlenú reformu a nepokračovať v nej bez podrobnej analýzy jej vnútornej konzistentnosti, spoločenských a ekonomických dopadov a jej súladu s programovým vyhlásením vlády, ako aj odporúčaniami Európskej únie a OECD v oblasti vzdelávania.